Osem hrozných
autor: Catherine ♦
"Urobíme dohodu. Ak ti dám lakťom do nosa, znamená to, že máš byť ticho."
Film Osem Hrozných sa odohráva u černošky Minie, ktorá tam však chýba. Celý film začína ako dobrý vtip: "Lovec odmien, černoch a šerif vojdú do baru...". Tentoraz sa Tarantíno rozhodol predstaviť nám tak podobné až rozdielne predstavy, ktoré spolu musia prečkať búrku v drevenej búde v horách Wyomingu. čoskoro sa ukáže, že nie všetko je tak, ako sa zdá.
Obsadenie je geniálne a nájdeme tu rôznych ľudí. Dvoch lovcov odmien a z toho jedného černocha a druhého belocha, ktorý si svoju korisť nosí pevne pripnutú pri sebe a nesie ju na popravu. Takisto je tu budúsi šerif mesta kde majú namierené, Bob- mexikánec, kat, starý generál a samotár.
Asi prvé dve hodiny filmu boli tak neskutočne pomalé a nudné, až som pochybovala, že toto vytvoril Tarantino. Rozprával nám príbeh zúčastnených, nejaké dialógy, medzitým pili kávu a sem tam sa objavila 5 minutová scéna koní. Popkultúrna vložka sedí v kúte rozheganej búdy a úlomky ako spomínanie na vojnu, rasizmus a mizogýnia sa míňajú účinku.
No potom sa z toho začne šklbať von poriadna Tarantínovka. Všetko sa začne historkou Samuela L Jacksona a z rasistickej vaty sa pomaly vykľuje film o podvode, ktorý nerátal s černochom naviac. A zrazu prichádza na scénu krv- tečie s rôznych častí tela a tvorí jedineční Tarantínov podpis.
Postupne dostávame ďalšie a ďalšie indície a zrazu nevieme ako, cítime sa ako pri partii pokru. Hráme s režisérom a snažime sa odhaliť jeho karty.
Takmer smrteľne nudný úvod, ktorý oživovali len niektorá dialógy sa stratí pod kalužami vyzvracanej a vytečenj krvi. Potom idem už dej pomerne rýchlo a prichádza briliantný koniec. Moje pôvodné pocity nudy boli preč a vystriedalo ich absolútne nadšenie nad tým, ako sa všetko skončilo. Pre všetkých. S radosťou možem povedať, že Tarantino nesklamal.